Tengkhwibidu
Bolwetši bjo bo tlwaelegile ka eng?
Bo hlolwa ke eng?
Ke bo mang ba amegago?
Dika tša bjona ke dife?
Nka bo thibela bjang, gona ke dire eng?
Nka hwetša kae thušo goba maele?
Teng khwibidu
Tenghwibedu ke bolwetši bjo bo fetelago bjo bo akaretšago Letšhollo. Se se dira gore mmele o lahlegelwa ke meetse a mentšimantši ebile se kotsi ka ge meelemmele o felelwa ke meetse a bohlokwa. Tenghwibedu e alafega gabonolo, fela ge e sa fiwe šedi ka pela e ka hlola lehu.
Nka bo thibela bjang, gona ke dire eng?
Tharollo ya maleba ya sammaruri ke kaonafatšo ya dikabelo tša meetse le kelelatšhila metse-selegaeng
Tenghwibedu e ka thibelwa ka tsela ye:
Go šomiša meetse a a hlwekilego go nwa le go apea
Ge go se na meetse a pompi a go hlweka, o ka hlwekiša meetse ka go a bediša metsotso ye mebedi – le go a tlogela gore a fole
Goba o ka tšhela lelepola la teye le tee la bleach go dilitara tše 20-25 tša meetse le go a tlogela bošego ka moka pele ga ge o ka a šomiša
Go hlapa diatla ge o etšwa ntlwaneng ya boithomelo pele o ka swara dijo
Go aga dintlwana tša boithomelo fao di sego gona
Gantši dinoka le matamo di šilafatšwa ka twatši ya Tenghwibedu ka lebaka la ge mantle a batho a gogoletšwe ka gare ga tšona.
Kalafo
Kalafi ya bolwetši bjo e akaretša go nwa diela ka ge meelemmele o lahlegelwa ke meetse a mantši ka baka la Letšhollo. Ge o gonona gore motho a ka be a na le Tenghwibedu, mo fe seno se o se dirilego ka go hlakanya litara e tee ya meetse, Malepola a teye a šupa a swikiri le seripa sa la letswai. Iša molwetši kliniking ya kgauswi ka potlako, ge o le tseleng mo nweše motswako woo. O se ke wa dikadika go hwetša thušo ka ge Tenghwibedu e ka hlola lehu.
Bolwetši bjo bo tlwaelegile ka eng?
Go be go itaetša Afrika Borwa e se na Tenghwibedu mengwageng ye mentši ya bo 1990. Fela go bile le go phulega ga bolwetši bjo magareng ga Agostose 2000 le JulyJulae 2001, batho ba 130 000 ba fetetšwe ke twatši ye. Bontši bja bona bo be bo le Kwa-Zulu Natal. Go thoma ka Seruthwane ka 2001 go fihla kafelelongmafelelong a selemo ka 2002, go bile le dipego tše 116 222 ka Kwa-Zulu Natal, Eastern Cape le Limpopo.
Go ba le dipego tše dintši selemo go feta marega. Go phulega go go angwa ke maemo a boso, kudu dipula tše maatla le go fiša. Palo ya Mahu a go hlolwa ke Tenghwibedu ka mono Afrika Borwa ae fase ka ge go na le kalafi ya maleba. Go mafelo a go nyakegago tirelo ya maphelo ya tšhoganetšo go hlongwa disenthara gore kabelo ya maphelo e be kgauswi le batho.
Dika tša bjona ke dife?
Go kwa bohloko ka teng le go hlatša
Letšhollo
Tahlegelo ya meetse mmeleng
Bo hlolwa ke eng?
Nka hwetša kae thušo goba maele?
Makgotlametse le mekgatlo ya badudi e swanetše go ikopanya le khansele ya tikologo malebanaka ga kelelatšhila le kabo ya meetse. Tshedimošo ka ga tenghwibedu e ka hwetšwa kliniking ya kgauswi.
Ke bo mang ba amegago?
Batho bao ba phelago maphelongmafelong ao a se nago meetse a go hlweka a go nwa le mafelelo a go ithomela goba kelela-tšhila ya maleba. Gantši mafelo a ke metse-selegae. Le ge batho ba kgona go phologa bolwetšing bjo, kgonagalo ya lehu e godimo kudu baneng le batšofading.
